Na chvíľu v inom tele 2nd part

22. února 2011 v 5:30 |  Alice-chan - poviedky

Na chvíľu v inom tele 2nd part

PROSÍM PREČÍTAJTE SI TOTO:

Ak toto čítate, tak som aurát na lyžiarskom. Zistila som (som skorá, čo?) že sa dá nastaviť automatické zverjnenie. Odišli sme v sobotu o 7:15. Ak tam bude Wifi, tak možno pridám nejaké fotky, ale neviem. Takže sa na vás teším o týždeň.

 - nižšie 1. :P

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Zrazu zacítila že ju niekto trhá za ruku a ... otvorila oči. Bola pred ňou hrozivá scéna. Učiteľka nad ňou stála a zjavne sa veľmi a moc hnevala. Seiko si zakusla do pery "Čo sa to so mnou deje?". "Takeshi, ak mi okamžite nevysvetlíš čo si robila, tak bude s tebou niečo veľmi zlé!" neustále kričala učiteľka. "Ja... mne je veľmi zle." bránila sa Seiko. "Mám zavolať tvojim rodičom?" opýtala sa už kľudnejšie. "Nie, myslím, že to už bude v poriadku." rýchlo zachraňovala Seiko, pričom sa obzerala v odraze monitora, či má stále svoje hnedé vlasy. Po obzretí sa jej uľavilo. "No nič, musím s tým niečo urobiť a zistiť, čo je na tých snoch pravda." pomyslela si rozhodne.
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------


"Čo je to dnes s tebou?" opýtala sa jej najlepšia kamarátka Aiko Tanaka. "Ja... neviem" odpovedala zamyslená Seiko. "To by ma tiež zaujmalo." pridala sa Kumiko Sato. "Ah. to mi ešte chýbalo, aby ma teraz každý otravloval." povedala smutná Seiko. "Neber si to tak." upokojovala kamarátku Aiko. "A čo sa vlastne deje?" ako vždy odveci Kumiko, sa musela v tom poriadne porípať. "Ale nič, len mám divné sny, v ktorých stále pokračujem a mám pocit akoby som nespala. Áno je to zaujmavé, ale radšej by som bola, aby som mala sny ako predtým." povedala zamyselne Seiko. "Aha. A čo sa v nich presne deje?" po dlhšom čase sa ozvala Aiko. "Nič veľmi zvláštneho na sne. Len som sa zobudila v nejakej kukle.." "KUKLE?! Fuj to bolo určite odporné." dramatizovala Kumiko. "...a prešla som cez jej stenu. Potom som zistila, že som v nejakom laboratóriu - zjavne tam išlo o nejaký veľký projekt a potom... som sa videla v zrkadle a vôbec som to nevyzerala ako ja." spomínala Seiko. "Možno si len zjedla moc veľa čokolády." zdrela odveci Kumiko. "Mne to pripadá, že to nie je z tvojej hlavy." pokračovala Aiko, ktorá sa vždy pozerala na veci trochu vážnejšie. "Ako to nemôže byť z mojej hlavy?  Veď sa mi to snívalo, nie?" začudovane nechápala Seiko. "Áno, ale keď sa nám niečo sníva, tak si hlavnou postavou ty, alebo niekto koho poznáš. Ako som ťa počúvala, tak si myslím, že nepoznáš to dievča v zrkadle. A naviac by si si to tak dobre nepamätala, aby si nám to takto opísala. Mne na tom niečo nesedí." rozmýšľala Aiko nahlas. "Tak čo mám robiť? Mám povedať, sen nesnívaj sa mi?" hovorila už zúfalá Seiko. "Nie. Jednoducho choď k sebe domov a spi." zažartovala Kumiko. "TO JE NÁPAD!" vykríkla nadšená Aiko "... ak pôjdeš k sebe domov a tam sa zobudíš, tak zistíš, či je to pravda. Lebo ak tam prídeš ako ona tak ju tam potom ráno nájdeš!" "Super a budem mať konečne pokoj." zvískla Siko. "A na to všetko som prišla ja." ukončila tému na tento rozhovor Kumiko, aby získala trochu úspechu.
   Keď sa Seiko vracala domov, tak sa skutočne tešila ako sa prespí a konečne ukončí ten hlúpi sen, keď zistí, že má ráno v izbe naprosté prázdno. "Čau, Kim!" pozdravila Seiko sestru, keď vchádzala do bytu. "Neruš ma." dostalo sa jej odpovedi. Seiko sa vyzula a vybehla hore schodmi do sestrinej izby. Kim vyzerala ako vždy - perfektne. To musela. Jej popularita jej nedovolila ani nachvíľku povoliť. Veď každú chvíľu ju cez okno z ulice fotili chalani zo školy a aj z vyžších ročníkov.


Kim mala narozdiel od Seiko svoje vlasy prefarbené z hnedých na ružové. Takisto aj jej partia - 2 sestry Haru a Hiro Suzuki. Obidve boli blond a prefarbili sa s Kim na ružovo. Lebo ako im vždy Kim pripomínala, výnimočnosť je v popularite neoceniteľná.


Keď šli spolu tak im vždy Seiko uštedrila nemilú poznámku, že vyzerajú ako Barbie, práve vytiahnuté z krebice. "Čo robíš?!" Zavrešťala Kim, keď jej Seiko vošla do izby. "Nič." odvetila jej nevýrazne Seiko. "No niečo robíš! Lebo si mi vtrhla do izby ako hurikán." odvetila opovržlivo Kim a aby to zdôraznila tak dodala "A čo to máš na sebe? Bola si cestou znova v sekáči?" "Nie, tvoje obľúbené obchody ti nechávam, aby som ti niečo nevykúpila." vrátila jej Seiko. "Tak čo chceš vlastne?" už toho mala Kim plné zuby. "Nič konkrétne." odpovedala Seiko, keď si všimla, že si Kim akurát chatovala so svojim 99 frajerom, ktorých mala naraz minimálne 5. Hovorila totiž vždy, že musí mať minimálne 5, aby si ich každý deň v  pracovnom týždni mohla vystriedať  a aby ju hneď neunudili. "Aha, tak sorry, nechám ťa s tvojou jedinou životnou láskou osamote." povedala Seiko ironicky a odišla do svojej izby a zvalila sa na posteľ nastavila sa budík na hodinu a hneď zaspala.



"Au!" zapišťala, keď sa tresla o stôl, ktorý bol nad ňou. "Idem teda domov." pomyslela si. "Ale kade a kde som to vlastne?" Z miestnosti vyšla najbližšou chodbou. Zaviedlo ju to do veľkej spleti chodieb. Zrazu niečo zapučala a tak sa zastavila. "Našli ste ju?" opýtal sa menší chlapík v klubúka toho väčšieho, ktorý mal zbraň. "Zatiaľ nie, pane. Ale určite sa z našej spleti chodieb nevymotala. Je to takmer nemožné." oponoval strážnik. "Všetko je možné. To si pamätajte! Ak sa jej už dostatočne vyvinuli schopnosti na toľko, aby prešla stenou tak tu už ani nebude." povedal, skôr zakričal nahnevane menší. "Schopnosti?" prebleslo jej mysľou. "Hlavne sa teraz nesmiem zobudiť. Musím utiecť." už jej to bolo jasné. "Počúvajte strážnik, ak ju vaše družstvo nechytí, tak celý môj výskum klonovania skončí bez výseldkou. Ja nemôžem za to, že sa to zariadenie zaplo samé." Áno, pane! Nebojte sa, pane! Nájdeme ju!" povedal strážnik a zasalutoval. "To si teda píšte!" povedal ten menší a odišiel.  "KLONOVANIE?! JA SOM TEDA V UMELOM TELE? No to je teraz jedno. Musím sa ponáhľať. Tak teda ideme vyskúšať moje schopnosti!" Seiko položila ruku na stenou a myslela napocit aký mala, keď prechádzala "kuklou". A darilo sa. Cítila ako sa jej ruka preríva ako nejakpu želatínou a na druhej strane už cítila vietor. "Trafila som sa!" pomyslela si. Ale vtedy sa prestala koncetrovať a cítila ako jej betón začína tlačiť a obkolesovať ruku. Snažila sa sústrediť ako to len šlo. Už bola na druhej strane aj jedna noha, tvár a polovica trupu. O chvíľu už bola celá na druhej strane a padla jej sánka. Bola len kúsok od školy. Asi 16 minút kroku. Rozbehla sa, lebo vedela, že má len málo času. V škole bola požičovňa bicyklov, ale v tomto tele, by jej požičali len veľmi ťažko. Tak bežala smerom domov. "Tak toto nie je z mojej hlavy?" pomyslela si, keď otvorila vchodové dvere bytu. Ale musela byť ticho, lebo ak by to predsa len bola realita, tak by nesmela na seba upozorniť. Rozhodla sa rovno ísť k sebe do izby. Keď vošla, tak sa jej naskytol neprirodzený pohľad. Vydela seba ležať na postely. No za 4 minúty mi zvoní budík, ale mohla by som vyskúšať sa zobudiť sama. Štípala sa do ruky, ale zistila, že necíti žiadnu bolesť. "Zaujmavé." pomyslela si. Tak sa rozhodla, že zobudí sama seba. Pripadalo jej to trochu divné, ale začala sebou triasť. A ona.... otvorila oči. Chcela strašne zavrešťať keď uvidela, že vedľa nej niekto leží, ale uvedomila sa, že to je realita. Tak sa rozhodla, že skryje svoje druhé telo pod posteľ. A keby niečo, tak povie, že je to jej projekt z výtvarky. Keď ju skryla tak sa sama nad sebou zasmiala, ale moc šťastná nebola, lebo zistila, že všetko nie ke vždy také ako to vyzerá.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Naomi-san Naomi-san | Web | 22. února 2011 v 22:32 | Reagovat

Kyaaa pěkný další dílek :-). Jinak si to na tom lyžáku užíj :-)

2 GiGule GiGule | Web | 23. února 2011 v 9:02 | Reagovat

Ahoj...je to moooc zajímaví článek:)
mno a taky máš užo blog...
nechceš spřátelit?? zapiš se tu: http://gigule-ok.blog.cz/1101/prihlaseni-do-affs-sprateleni-blogu
no promin za reklamku a to ...
nenašla jsem rubriku kam bych napsala:(

3 Saasy Saasy | E-mail | Web | 24. února 2011 v 15:49 | Reagovat

Ráda spřátelím ;) a kdyžthak plosimte se zapis do Trideni SB na mem blogu, děkuji ;)

4 Anmee Ryuuhen Jeagerjaques Anmee Ryuuhen Jeagerjaques | Web | 27. února 2011 v 9:19 | Reagovat

jé, ty to dáváš i sem tu povídkuˇˇ

5 ¤♂♀Cass♀♂¤ ¤♂♀Cass♀♂¤ | E-mail | Web | 28. února 2011 v 19:27 | Reagovat

hezké jak jinak :)

6 Sabaku_no_Pepuu & Lucka_Nara tvoje lovujuce SB Sabaku_no_Pepuu & Lucka_Nara tvoje lovujuce SB | E-mail | Web | 4. března 2011 v 20:18 | Reagovat

tak si ta pridame do SB ok??? :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama